Kultúra

Ľudové zvyky

Nijaká dôležitá rodinná udalosť sliačanského ľudu sa nezaobíde bez typických starodávnych zvykov, vinšov, piesní a tancov. Nebolo väčšieho sviatku, ročného obdobia, alebo iných udalostí, pri ktorých by Sliačania nevkladali svoj kumšt do zvyklostí. Postupom času sa veľa z týchto starých ľudových zvykov, piesní a tancov zabúda a zjavujú sa len pri väčších slávnostiach, prípadne žijú ešte v mysliach starších ľudí, alebo ich z patričných výskumov udržiava folklórna skupina Sliačanka a detský folklórny súbor Sliačanček.

Fašiangy

V Liptovských Sliačoch sa fašiangové slávnosti koncentrovali na "posledný fašiang". Mládenci a mladší ženáči sa dohovorili, kto sa zúčastní na bursovaní - pochôdzke. Bursovníci si podelili medzi sebou úlohy. Časť z nich tancovala, časť vyberala od hospodárov naturálie, jeden chodil s "chriapou" - typickou fašiangovou postavou. Každý si pripravil vhodné oblečenie a maskovanie. Obliekali sa dô rôznych starých šiat, prevrátených kožuchov, poobliekali sa za ženy. Vyberači išli za nimi a brali najmä ovos, jačmenň zemiaky, slaninu, vajcia a podobne. Z utŕžených peňazí vyplatili muzikantov a ostatnú réžiu.

V povojnovom období bursovali väčšinou požiarnici. V súčasnosti túto tradíciu udržiava miestn folklórna skupina Sliačanka.

Pôstne obdobie

Veľká noc

 Sadenie májov

V minulosti sadievali máje mládenci svojim vyvoleným tak, že si pozývali kamarátov na pomoc a prekvapili postaveným májom aj samotné dievky.
V súčasnosti sa už dopredu vie, kde bude máj stáť. Do tohoto zvyku sú zainteresovaní len regrúti a ich vrstovníčky. Regrúti sa stretnú už v januári a dohodnú sa na stavaní májov. Vybavia si povolenie na výrub vhodných žrdí ("lát") na máje. Zároveň si vybavia vhodný prázdny dom - "komoru", kde sa budú schádzať a riešiť úlohy s tým spojené. Odrúbané laty dovezú do dvora, olúpu ich a uložia, aby uschli. Pred prvým májom už musia stáť ozdobené na svojich miestach. Postavia ich pred faru, pred obecný úrad, svojmu májovníckemu richtárovi, krčmárovi a dievkam - rovesníčkam májovníkov. V ktorúkoľvek dohodnutú májovú sobotu a nedeľu sa koná pochôdzka po dedine. V sobotu o desiatej hodine sa rozídu po dvaja do kroja poobliekaní májovníci s kršteneckými košíkmi, v ktorých majú rôzne ratoliesky, ako pŕhľavu, ligurček, buraninu, ktoré predávajú ako zeleninu. V ruke drží jeden z nich tanier obalený červenou šatkou s bielimi bodkami. Do každého domu idú spievajúc májovnícke piesne. V dome ich obdarujú za zeleninu vajíčkami, slaninou, omastkom; povinnosťou gazdinej je položiť aj na bodky na šatke peniaze. Dievky za máj tiež musia zaplatiť. Za to idú všetci z obce zadarmo na večernú zábavu. Po zábave je v "komore" hostina z nazbieraných naturálií, rodičia májovníkov navaria aj guláš. Do nedele rána sa na rebriňáku a za hlaholu spiežovcov rozvážajú do každého domu, kde majú dievča, jelše, prv to boli borievky (jalovca).
O desiatej hodine v nedeľu prechádzajú od zadných dvier kostola krojovaní májovníci a májovníčky pred oltár. Miništrujú a čítajú lekcie. cez obetovanie idú okolo oltára na oferu. Po obede - po večerni v kostole- začínajú májovníci sprievod.Zastanú pred farou, potom pokračujú po dedine. Nezastanú pred každým domom, ako to bolo prv, keď bolo málo domov, ale na viacerých stanoviskách kde majú máj. Vytancujú však všetkých aj zo vzdialenejších domov. Prejdú celou dedinou a večer je zábava v kultúrnom dome. Ak sú v nedeľu doobedu v kostole oziminy, nesenie zástav v procesii majú na starosti krojovaní mládenci a vence na ne z ozimín kladú májovníčky.

Vianoce