Liptovské Sliače
FSk Sliačanka
(*23.11.1901, +13.6.1991)
Vznik folklórnej skupiny sa datuje do roku 1932. Nevšedné kultúrne bohatstvo nadchlo vtedajšiu riaditeľku Ľudovej školy vo Vyšnom Sliači Bronislavu Kubánkovú, matku známeho choreografa SĽUK-u Juraja Kubánku. Divadelné hry v jej réžii obohacovala scénkami zo sviatočných i pracovných chvíľ života obce. Umelecký prejav folklórnej skupiny Sliačanka vyrástol z tradícií obce Liptovské Sliače a korení v jej dávnych kultúrnych formách. Dôsledkom toho bolo to, že v divadelných hrách, ktoré nacvičovali, boli zakomponované a stvárňované scény zo sviatočných i pracovných chvíľ spoločenského života (stavanie májov, svadba, pastierske tradície). Život v obci pani Kubánkovú očaril natoľko, že v roku 1932 založila tanečno - spevácku skupinu. Jej členovia spievali dávne, dôverne známe piesne a tancovali tance známe v dedine.
Od začiatku svojej činnosti bola skupina známa a vynikala nielen pestrosťou krojov, ale aj bohatstvom ľudových tradícií obce, ktoré prezentovala v rámci svojich vystúpení. Vystupovala v Bratislave, Martine, Dolnom Kubíne a vždy získala obdiv. V roku 1948 bola skupina vybratá ako reprezentantka na Celoštátnu výstavu v Prahe. Spolupracovala aj pri nakrúcaní slovenského filmu „ Varúj !“.
Folklórna skupina z Liptovských Sliačov často účinkovala na festivaloch vo Východnej, Detve a Strážnici. V roku 1960 sa zúčastnila II. Celoštátnej spartakiády v Prahe.
Zriaďovateľom folklórnej skupiny v minulosti boli Osvetová beseda Sliače, Poľnohospodárske družstvo Lisková – Sliače, Miestne kultúrne stredisko Liptovské Sliače. V súčasnosti pracuje pri Miestnom odbore Matice slovenskej v Liptovských Sliačoch, materiálne a finančne ju podporuje Obec Liptovské Sliače.
Od roku 1993 pracuje skupina pod vedením Blaženy Mihulcovej a Aleny Balážecovej. Ich cieľom je udržiavanie tradícií a zvykov v obci pre budúce generácie s dôrazom na zachovanie pôvodných foriem. V súčasnosti má skupina cca 25 aktívnych členov, ročne uskutoční v priemere okolo 30 vystúpení.
Folklórna skupina sa veľkou mierou podieľa na zachovávaní ľudových zvykov a tradícií svojej obce. Každoročne usporadúva fašiangy, vynášanie Murieny, jánske spevy, vianočné programy... K najvýznamnejším programovým číslam patria Na Jána, Predsvadobný, Rúchovnice, Svadba, Májovnícka nálada, Krštenie, Cipovička a odzemok, Klebetnice, Valaský sviatok, Večierky, Bursa, Starejšovský (párový tanec), Pri muzike (sólo).
Obdiv a záujem verejnosti vzbudila ľudová spevohra Balada o Panne Márii. Tento program videli diváci na festivaloch v mnohých mestách a dedinách na Slovensku i v zahraničí. Spevohra vyšla v roku 2001 na MG a CD nosičoch pod názvom „Putovanie Panny Márie“.
Folklórna skupina má veľký podiel na založení Liptovského združenia na ochranu a šírenie národnej kultúry Slovenska a je spoluorganizátorkou medzinárodného ekumenického folklórneho festivalu Liptovské dni matky.
Sliačanka sa viackrát zúčastnila regionálnych folklórnych súťaží, ako víťaz i krajských súťaží. V rokoch 1979, 1982, 1985, 1988, 1997, 2000 aj Celoštátnej súťaže folklórnych skupín „Nositelia tradícií“.
Skupina získala rad ocenení. Najvzácnejšie z nich je Európska cena za ľudové umenie v roku 1976; 1. Miesto na celoštátnej súťažnej prehliadke dedinských folklórnych skupín v Žiline v roku 1979, Cenu za objavnosť a spracovanie námetu na Celoštátnej súťaži v roku 2000 v Rimavskej Sobote; 1. Miesto na Šaffovej ostrohe v roku 2001 v kategórii B – Marián Jacko a Alena Balážecová a 1. Miesto Šaffova ostroha v roku 2003 – sólista Marián Jacko.
Folklórna skupina býva častým hosťom na festivale vo Východnej, účinkovala aj na festivaloch v Strážnici, Detve, Zuberci, Heľpe, v Kokave nad Rimavicou, Telgárte, Chrenovci ..., na festivaloch v zahraničí napr. v mestách Praha, Zagreb, Cagliari, Rivno, Ľvov, Varšava... Nevšedným odevom, ľúbozvučným spevom a vynikajúcim tancom potešila mnoho divákov doma i mimo Slovenska.
Zahraničné zájazdy:
Česká republika – roky 1948, 1960, 1979, 1983, 1984, 1988, 2006, 2007, 2008, 2010
Juhoslávia – roky 1969, 1988, 1994
Bosna a Hercegovina – 2008
Belgicko - 1975
Nemecko – 1976, 1987, 2001
Taliansko – 1981
Ukrajina – roky 1999, 2000
Poľsko - 2004, 2009, 2010
Maďarsko – 1995
Rusko - 2010
Činnosť folklórnej skupiny Sliačanka je najmä v posledných rokoch úzko prepojená s fungovaním detského súboru Sliačanček. Okrem spoločných programov členovia skupiny odovzdávajú deťom svoje skúsenosti a usmerňujú ich pri zachovávaní foriem ľudovej kultúry v Liptovských Sliačoch.








