Osobnosti

JOZEF HANULA

(6. 4. 1863, Sliače - 22. 8. 1944, Spišská Nová Ves) Akademický maliar. Ako desaťročný sa dostal prvýkrát do školy, ale len na dva roky. V tom čase bol už známy vo svojom okolí ako maliar. Maľoval na objednávky portréty podľa fotografií, kulisy pre divadlá, madony. Od roku 1891 sa zapísal do súkromnej maliarskej školy profesora Hollósyho v mníchove a neskôr na akadémiu k profesorovi F. von Defreggerovi. Roku 1896 sa vracia na Slovensko. Pretože nemal vhodné podmienky pre samostatnú umeleckú činnosť, prijímal ponuky na reštaurátorské práce a výmaľby interiérov kostolov (napr. Spišská kapitula, Lipt. Michal, Sliače, Lipt. Teplá, Ružomberok, Lúčky). V tom čase sa tiež zaujímal o prostý slovenský ľud, zvlášť pri práci na poli, o čom svedčia mnohé obrazy, napr. Na rodnej hrude (1908), Orba (1913), Oráč (1935), Priadka (1904), Čítajúca čipkárka (1910).
Z väčších úspechov, ktoré dosiahol na poli portrétov, možno spomenúť diela: Autoportrét (1933), Pred zrkadlom (1931), Moje čipky (1928).
Ku koncu života pracoval na svojich pamätiach, ktoré vyšli v MS roku 1940 pod názvom Spomienky slovenského maliara. Bol spoluzakladateľom Spolku slovenských umelcov v Martine a v roku 1941 bol vyznamenaný štátnou cenou. Od roku 1919 žil v Spišskej Novej Vsi, kde od roku 1933 pôsobil ako učiteľ. Tam aj zomrel a je aj pochovaný.

Ukážky z tvorby:

• Zaprášená cesta, olej, 1893
• Podobizeň sochára Jančeka, uhoľ, pastel, 1887
• Štúdia ženy, olej, 1887
• Čítajúca čipkárka, olej, 1910
• Na Jána sa lúku kosia, olej, 1926
• Podobizeň bradatého muža, olej, 1883

Jozef Hanula a archív SNG

PhDr. KLIMENT ONDREJKA, CSc.

(29. 12. 1929, Sliače) Folklorista, spisovateľ. V rokoch 1956 - 1959 pracovník Umeleckovedeckého ústavu SAV. Roku 1963 získal titul CSc. Jeho vedeckou špecializáciou je tanečná folkloristika. Zaoberá sa výskumom, zbieraním a dokumentovaním ľudových tancov, obyčajov a ľudovej slovesnosti. Z tejto oblasti publikoval Hry horehronských detí I - III, Rozprávanie spod Salatína a iné. Je tiež autorom scenárov pre folklórne programy v televízii, rozhlase a na folklórnych slávnostiach a vystúpeniach. Žije aj s rodinou v Bratislave.

HANKA HULEJOVÁ, rod. LITTVOVÁ

(8. 12. 1939, Sliače) Speváčka ľudových piesní. Pochádza zo spevavého, hudobne nadaného rodu. Ešte ani do školy nechodila, už spievala pre poslucháčov v dedinskom prostredí alebo na slávnostných schôdzach robotníkov ružomberskej "starej papierne", kde pracoval jej otec. Začínala v súboroch Sliačanka, Liptov a Partizán, v bratislavskom, banskobystrickom i brnenskom rozhlasovom štúdiu, v televízii aj vo filme. Ako držiteľka Zlatej medaily hosťovala so súbormi Víta Nejedlého v rôznych krajinách. V súčasnosti vystupuje najmä s folklórnym súborom Radosť pod vedením jej manžela MUDr. Miloslava Huleja, ktorý ju sprevádza hrou na fujare a tónovaných zvonoch.

Ján Makovický

– kňaz, rodák zo Sliačov, zomrel 10. februára 1517 v Radošovciach na následky mučenia.

Tomáš Bielavý – Belávka

– v rokoch 1617 – 1641 pôsobil medzi prvými slovenskými kazateľmi v Bratislave, pochádzal z Nižného Sliača. Isté je, že pamätal na svoje rodisko. On dal do včasnogotického kostola v Sliačoch postaviť v lodi renesančnú klenbu. V testamente poručil kostolu monštranciu.

Matej Hanula

– roku 1648 prišiel do Bratislavy za kaplána, rodák zo Stredného Sliača. Roku 1656 už bol bratislavským kanonikom, ale ponechal si naďalej úrad slovenského kazateľa. Jeho zásluhou Slováci v Bratislave roku 1661 (pri preberaní kostolíka sv. Mikuláša pod hradom) vystupujú ako organizovaní celok. Bola to najvýznamnejšia postava slovenského bratislavského života v polovici 17. storočia.

Martin Hanula

– jezuita rodák zo Stredného Sliača. V rokoch 1669 – 1672 bol riaditeľom jezuitského gymnázia v Bratislave. Bol o deväť rokov mladší od Mateja Hanulu.

Vavrinec Ivák

– roku 1690 pán zámku Likava Juraj Séčeň, ostrihomský arcibiskup mal na zámku svojho prefekta Vavrinca Iváka rodom zo Sliačov, neskoršie prepoša kláštora sv. Ladislava a spišského kanonika. V rokoch 1675 – 1707 bol kňazom v Ružomberku.

Andrej Hlinka

– narodil sa v mnohodetnej rodine 27. septembra 1864 v Černovej pri Ružomberku. Po štúdiách na piaristickom gymnáziu v Ružomberku a v Levoči, navštevoval od roku 1883 seminár v Spišskej Kapitule a 19. júna 1889 bol vysvätený za kňaza. Po Jozefovi Krásnencovi sa stal v roku 1892 farárom a správcom fary v Liptovských Sliačoch. Mladý kaplán Andrej Hlinka po ročnom účinkovaní v Zakamennom Kline bol v máji 1890 preložený z Hornej Oravy do Liptova. Dostal sa na faru Sv. Alžbete pri Klačanoch, potom bol v Tvrdošíne na Orave. Za farára pre Sliače bol zvolený 9. mája 1892, po troch rokoch kaplánovania. V Sliačoch potom pôsobil celých trinásť rokov do 1905. Bojoval proti pliage – alkoholizme. V Liptovských Sliačoch zorganizoval najprv misie, potom v januári 1895 založil SPOLOK STRIEZLIVOSTI, do ktorého sa zapísalo 600 farníkov. Organizoval tiež potravné spolky. Boli to prvé svojpomocné družstvá, ktorých cieľom bolo pomáhať odstraňovať biedu a tak vychovávať ľudí k hospodárskej emancipácii a iniciatíve. Tak vznikol 8. decembra 1894 TROJSLIAČANSKÝ GAZDOVSKO-POTRAVNÝ A ÚVEROVÝ SPOLOK. Venoval sa aj recitáciám, divadlu a politike. V nácvikoch divadla sa uplatňoval aj domáci ľudový odev, náradie, piesne, zvyky aj sliačanské tancovanie. Pre tento silný, hlavne národný akcent, bolo v roku 1896 divadelné predstavenie v Sliačoch úradne zakázané. Sliačania mali Andreja Hlinku radi. Do Ružomberka sa presťahoval 28. mája 1905. Zomrel v Ružomberku dňa 16. augusta 1938.

Jozef Kútnik – Šmálov

– literárny vedec, historik, prekladateľ, kultúrny pracovník a katolícky kňaz, donedávna zámerne vyraďovaný z našej kultúry a odsúvaný na samý okraj spoločnosti si za svoje dielo zaslúži celonárodný obdiv a uznanie. Jozef Kútnik - Šmálov sa narodil 21. novembra 1912 v Hubovej. V Liptovských Sliačoch pôsobil ako farár od 19. septembra 1953 do 13. decembra 1982, kedy zomrel. Pochovaný je v Liptovských Sliačoch. Obecný úrad v roku 2001 vydal publikáciu: Jozef Kútnik – Šmálov, ...myšlienky zostávajú, Liptovské Sliače 1251 - 2001. V knihe sú použité Kútnikove tri ešte nevydané rukopisy, ktoré venoval kronikárovi obce p. Ľudovítovi Ondrejkovi a obci Liptovské Sliače nasledovne: 1. Najstaršie dejiny Sliačov na pozadí Liptova. 2. Včasnogotický koskol sv. apoštolov Šimona a Júdu. 3. Martin Benka a Sliače, venujem s prosbou aby si uctili Sliače svojho rodáka po dávnych predkoch (Martina Benku) – v rukopise tvrdí, že predkovia Martina Benku pochádzali z Liptovských Sliačov.

Juraj Kubánka

– narodil sa v roku 1928 v Liptovských Sliačoch. Od roku 1949 pôsobil ako choreograf SĽUKU v Bratislave, kde vytroril veľké množstvo choreografií. Vysoko umelecky pozdvihol kultúru slovenského národa.

Bronislava Kubánková, rod. Macková

- narodila sa 23. novembra 1901 v Ludrovej pri Ružomberku. Vznik folklórnej skupiny Sliačanka, ako už organizovaného celku sa datuje od roku 1932, keď prišla do Vyšného Sliača tamojšia riaditeľka ľudovej školy (1901 - 1987). Režírovala veľké množstvo divadelných hier a folklórnych vystúpení s dospelými občanmi i deťmi a mládežou. Vedúcou folklórnej skupiny Sliačanka aj Sliačanček v rokoch 1932 – 1950. Snahou Bronislavy Kubánkovej bolo, aby účinkujúci videli sami seba v každej divadelnej hre, zábave, tanci. Preto robila divadelné hry z dedinského prostredia, s možnosťou propagácie sliačanských piesní, tancov i kroja.

Štefan Kubačka

– narodil sa 30. júla 1921 v Ludrovej, zomrel roku 1984. Do Stredného Sliača prišiel na funkciu riaditeľa školy v septembri 1946. V nej zotrval do júna 1982. Okrem riaditeľovania na škole pracoval v obci Sliače ako osvetár dlhé roky. Bol hudobník, hrával na organe aj v kostole, pokiaľ mu to spoločenské zriadenie dovoľovalo. Ako hudobníka ho zaujal sliačanský folklór. Pod jeho vedením sa začala organizovať folklórna skupina postupne už od roku 1951. O desať rokov neskôr 1961 už prešla všetka organizácia naň, pretože Bronislava Kubánková už bola na zaslúženom odpočinku. V tom roku tiež prišiel z vojenčiny Vojtech Littva, ktorý mu pomáhal pri choreografiách.

Magda Kubačková

– narodila sa 10. mája 1928 v Spišskej Novej Vsi. Od roku 1948 pôsobila v Liptovských Sliačoch nielen ako učiteľka, ale hneď po príchode sa ujala práve knihovníckej a svetovej práce. V knižnici organizovala rôzne súťaže a kvízy. Tu pracovala 51 rokov (1948 - 1999).

Vojtech Littva

– narodil sa 25. júna 19401 vo Vyšnom Sliači. Do detského folklórneho súboru ho vybrali ako prváka (1947) základnej školy vo Vyšnom Sliači. V tomto súbore pôsobil od roku 1947 - 1955. Potom prešiel do folklórnej skupiny dospelých Sliačanka až do roku 1959, keď nastúpil na základnú vojenskú službu v Brne. Po ukončení vojenskej služby r. 1961 prišiel pomáhať Štefanovi Kubačkovi vo folklórnej skupine Sliačanka ako choreograf. Zároveň založil folklórny súbor Liptov v Ružomberku, bol aj jeho umeleckým vedúcim a choreografom. Choreografom sa stal aj súboru Sliačanček. Pre tieto folklórne skupiny vytvoril viac choreografií, z ktorých čerpajú po rôznych obmenách dodnes.

Anna Grelová, rod. Ondrejková

– herečka, speváčka ľudových piesní (15. 5. 1921). Detstvo a mladosť prežila vo Vyšnom Sliači. Už ako dieťa sa zapájala do divadelných hier, ktoré organizovala riaditeľka školy Bronislava Kubánková. V divadelných hrách často hrávala hlavné postavy. Jej herecký talent si všimol aj K. L. Zachar, ktorý jej ponúkol aj účinkovanie v Martinskom divadle. Keďže už bola vydatá a mala deti, musela túto ponuku odmietnuť. Divadlá však hrávala ďalej pod vedením riaditeľa školy Štefana Kubačku. Najobľúbenejší bol však pre ňu spev. Spievala už ako dieťa pri uspávaní mladších súrodencov, pri robote na poli. Nahrala veľa piesní v Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii. Zúčastňovala sa často programov pod vedením J. V. Grusku v Rodostrome slovenčiny, Rodostrome národa, v Hviezde tisícročia atď. Pozná veľa piesní, ale najkrajšie zaspieva uspávanky. Za svoj spev dostala viac ocenení Matice slovenskej a Ministerstva kultúry.

Alžbeta Jacková, rod. Tŕniková

– narodila sa 31. 7. 1940 v Milochove, okres Považská Bystrica. Ľudovú školu vychodila v rodisku, osemročnú strednú školu navštevovala v Považskej Bystrici, pedagogickú školu absolvovala v Turčianskych Tepliciach. Po maturite dostala umiestenku do Základnej deväťročnej školy v Liptovských Sliačoch, kde pôsobila do dôchodku. Od roku 1971 vedie detský folklórny súbor Sliačanček, ktorý vedie dodnes. Veľkou mierou sa podieľala na kultúrnom živote obce Liptovské Sliače.