"Máje" a "Pálenie Jána"

Tradičné sadenie májov sa v tomto roku 2011 uskutočnilo v priebehu mesiacov február, marec, apríl a máj. Jedenásť májovníkov a májovníčok sa pravidelne stretávalo v drevenici v Pažiťach – v „komore“ a robilo prípravy na „máje“. Najprv chlapci doviezli z hory okliesnené stromy, následne ich pri komore lúpili a sušili a dievčatá im chodili do komory variť. Raz to boli bryndzové halušky, potom kapustnica či špagety. Keď bolo osemnásť májov  olúpených, májovníci chodili kopať jamy a májovníčky viazali stužky a venčili vrcholce. Po večeroch sa učili spolu s harmonikou spievať májovnícke pesničky. Prvý máj bol zasadený vo štvrtok a posledný v sobotu 30.apríla u richtára Maroša Sliackeho, za účasti českých hostí z Hája ve Slezsku, ktorí sa dostavili v rámci mikroprojektu aby v Liptovských Sliačoch zasadili jeden máj „svojou technikou“. No tento máj bol postavený pred Obecným úradom spoločnými silami, už len kvôli tomu že bol oveľa vyšší ako stavajú oni na Morave a aj preto, lebo ešte nikto nevidel, aby sa májovníci len dívali ako sa stavia máj a nepriložili by ruku k dielu.Eufória a chuť s akou sa u nás stavajú máje sa postarala o to, že sa páni z Hája ve Slezsku pridali aj k ďalšiemu už spomínanému máju u richtára, no ešte predtým všetci svorne zastavili svadobný sprievod  cestou z  kostola vo  Vyšnom Sliači. Predposledný víkend v máji patril tancovaniu a začínal v piatok, kde májovníci v krojoch, s ľudovou hudbou a spevom chodili po pohostinstvách pozývať občanov na májovnícke zábavy. V sobotu znova májovníci v krojoch vyberali po domoch peniaze, slaninu, vajíčka a iné dobroty,  a zároveň pozývali na májovnícke veselice. Večer ich čakali dievčatá vo vyzdobenej sále kultúrneho  domu a nedočkaví diváci.

Kým sa májovníci dostavili do tanečnej sály, vystúpil s  kultúrnym programom „Hájecký šraml“, skupina ďalších českých hostí z Hája ve Slezsku, v rámci nášho mikroprojektu. Keď sa májovníci už zišli v sále, májovníčky zatancovali svoj program, májovníci pridali žartovný „kvečkuvanec“ a otvorili kolo rozkazovačiek, kde sa navzájom prekárali v pesničkách ktoré si sami zložili, alebo prevzali z minulosti. Tanečná zábava pokračovala až do rána a v nedeľu sa májovníci a májovníčky  v krojoch stretli v kostole na veľkej omši, kde sa aj aktívne zapájali pri čítaniach, miništrovaní a odovzdali dary kňazovi a víkend pokračoval tanečnou pochôdzkou po obci počas celého popoludnia až do večera a skončil ďalšou  tanečnou veselicou. Váľaním májov na konci mesiaca máj bola  ukončená táto aktivita, ktorá bola v poradí druhá z mikroprojektu pod názvom „Budovanie cezhraničných vzťahov na báze tradície, kultúry a spoločenského života“, v rámci operačného programu cezhraničnej spolupráce  Slovenská republika – Česká republika 2007 – 2013. Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z prostriedkov Fondu mikroprojektov spravovaného Trenčianskym samosprávnym krajom. Pretože Zrkadlo Sliačov vyšlo v období keď ešte máje ukončené neboli, správa o nich je vložená až do obdobia, keď bola uskutočnená aj Aktivita č.3 – Pálenie jánskych ohňov. Posledný víkend v júni „na Jána“ sme v obci znova privítali hostí z Hája ve Slezsku, v rámci už spomínaného mikroprojektu. Aktivita začala  na Sliačanskej Magure svätou omšou, s neodmysliteľným gulášom od Poľovníckeho združenia Kamenná. Popoludní sa májovníci pustili do stavania jánskej vatry a naši českí hostia sa tiež nedali zahanbiť a s motorovou pílou ktorú si na tento účel priniesli so sebou  sa  s našimi pretekali kto urobí tú vatru vyššiu. Obidve mali vyše dvoch metrov, naša vraj bola len o klátik vyššia, no pri večerných jánskych spevoch povolila prvá česká vatra. Počas stavania vatier si mohli prítomní vyskúšať plieskanie bičom za dozoru Františka Luptáka, kde sa predviedol aj náš starosta Ján Ondrejka keď prekvapujúco vedel „obsluhovať“ biče obidvoch veľkostí, kratší aj dlhší. Pán starosta Karel Palovský z Hája ve Slezsku  to po neúspešných pokusoch vzdal. Na slávnostnej večeri pán Palovský odovzdal „Cenu Vladislava Vančury“ folklórnej skupine Sliačanka za kultúrny prínos v rámci družobnej spolupráce.  Po večeri sme sa všetci pobrali do Skália, kde nás čakali dve vatry a  po ich zapálení Sliačanka obohatila tento večer jánskymi spevmi v podaní žien a dievčat zo skupiny, ku ktorým sa pridali aj májovníčky.

Tu chcem spomenúť, že týždeň pred „Jánom“ sa májovníčky a májovníci schádzali v Nižnom a Strednom Sliači na kopci  aby podľa starej obyčaje spievali jánske pesničky. Vo Vyšnom Sliači sa vždy spievalo pri zvonici a keďže to je priamo medzi domami, spievanie v  piatok večer prilákalo aj ľudí z okolitých domov čo oslavovali doma Jána a prišli sa k nám pridať aby si tiež zaspievali. Dokonca sa pridal aj Frič Milan s manželkou a Ľubo Lupták, ktorí neprišli s prázdnymi rukami a popri vlievaní nešetrili slovami chvály a uznania na adresu májovníčok a ich pomocníkov.

Vráťme sa však k našej tretej aktivite. Keďže Sliačania sú národ spevavý, ani pri vatrách nebola núdza o spev. Aj keď boli vytvorené skupinky kde každá mala vlastný repertoár, vôbec si navzájom neprekážali a všetkým to išlo jedna radosť, dokonca ani harmonika nechýbala. Zástupca starostu Miroslav Gejdoš ponúkol prítomných návštevníkov tejto akcie malým občerstvením a nechýbali ani neodmysliteľné sliačanské krapne. Vatry horeli dlho do noci, ľudia sa pomaly porozchádzali a naši hostia odchádzali ako poslední. Ráno sa zúčastnili omše v kostole Dvoch sŕdc vo Vyšnom Sliači, kde štyri členky zo skupiny prispeli svojim spevom počas sv. prijímania. Po spoločnom fotení pred kostolom sme sa s českou skupinou chceli rozlúčiť po obede v Prameni, no ešte neodolali nášmu pozvaniu na školský juniáles v Strednom Sliači. V sprievode medzi učiteľmi, zástupcami obce  a rodičmi sa prešli po našej obci a po kultúrnom programe krojovaných deviatakov,  plní príjemných dojmov z návštevy u nás (ako sa vyjadrili), po vzájomnom poďakovaní sa, odchádzali v predvečerných hodinách.     

koordinátorka mikroprojektu Anna Kočibalová